Neuveriteľné zážitky v knihe „Sto dětí mi říká brácho“ (Marie a Karel Dvořákovi)

India je pre nás  často veľkou neznámou. Bežní turisti navštívia Bombaj, niektorí možno Tádž Mahal. No skutečná India má trochu inú tvár. Ak sa o nej chcete niečo dozvedieť, prijmite pozvanie do sveta knihy „Sto dětí mi říká brácho“.

Ak by mal deň viac ako 24 hodín a človek by vydržal bez jedla dlhší čas, prečítal by túto knihu na jeden dych. Pútavé rozprávanie dvoch mladomanželov, ktorí sa vybrali na druhý koniec sveta „dobrovoľníčiť“ je podané s ľahkosťou, istou dávkou nadhľadu a tiž s vtipom. Táto novinka na knižnom trhu čitateľa prinúti nielen ju otvoriť, ale sa aj zamyslieť. „Kniha by mala pobaviť, obohatiť čitateľa. Tiež by si mohol uvedomiť hodnotu vzdelania, ktoré tu dostane zadarmo a vážiť si to, čo tu má.“ Marie a Karel Novákovi.

Neuveriteľný život...

Publikácia vás zavedie na miesta, „kam vás nezoberie žiadna cestovka“, ako sa píše na jej zadnej strane a tiež vám priblíži kolorit krajiny, ktorá z veľkej časti pripomína stredovek. „Neviem síce, ako vyzeral život v stredoveku v Európe, ale ja si to tak predstavujem. Ak niekto ide do Indie, mal by sa tam pozrieť. Tie chalúpky, primitívne poľnohospodárstvo, príprava jedál, odievanie.“ Marie Dvořáková. Prečo Indovia namiesto toaletného papieru používajú po veľkej potrebe len ľavú ruku? Prečo si deti nanášajú na tvár biely púder? Prečo je jazda autom v Indii pre Európana samovraždou? Odpovede nájdete priamo v knihe. Stačí ju otvoriť.

Keď sa kniha „podarí“

RNDr. Lubomír Pospíšil, Vydavateľstvo Cesta: Táto kniha je výnimočná svojou transcendentalitou. Ľudia nehľadajú sebarealizáciu sami v sebe, protože tam ju nenájdu. Ale paradoxne ju nájdu vtedy, keď človek sám na seba zabudne a do niečoho sa zapojí. Oni to ukázali a podarilo sa to.

Sonulka_b, foto http://www.exit162.cz/